Zlaté Moravce ako evanjelická cirkevná obec spomínané sú roku 1637 – 39, kedy evanjelickí farári podávajú sťažnosť k uhorskému snemu, že im bol odohnaný kňaz a že sú v svojich náboženských úkonoch rušení. K tejto sťažnosti pripojilo sa 10 obcí, medzi nimi aj Topoľčianky. ( V Tekove roku 1593 spomína sa už viac než 50 farností, medzi ktoré patrili aj Zlaté Moravce. Na tomto mieste mala neobyčajných vplyv protireformácia v rokoch 1670 – 80, kedy väčšina farností zanikla.)
Roku 1681 spolu 23 farnosťami sťažovala si cirkevná obec Zlaté Moravce, uhorskému snemu, že im boli odňaté kostoly, školy a fary. Uhorský snem povolil miesto odňatých kostolov založiť nové, takzvané artikulárne farnosti, medzi ktoré patrili aj Dolné Slažany. Tam boli potom pripojené aj Zlaté Moravce.
Do 1708 táto cirkevná obec kňaza nemala, a až roku 1730 vlastným nákladom Mikuláša Diossy bola tu vystavená dočasná modlitebňa a fara.
Roku 1740 boli tu vystavené chrám, škola a fara.
Roku 1825 vyhoreli všetky cirkevné budovy, ale pomocou veriacich boli znovu vybudované.
Oheň sa opakoval roku 1835, kedy bol kostol obnovený spolu s farou, ale škola sa tu už
nespomína.
Roku 1855. zanikol kostol a bohoslužby vykonávali sa v súkromných domácnostiach až do roku 1861, kedy bol vystavený terajší kostol. Nová škola bola vystavená roku 1872, ktorá však 1893. zanikla.
Roku 1900 spomína sa, že má cirkevná obec 165 farníkov, roztrúsených po 65 obciach. Fara bola neskôr azda z komunikačných dôvodov preložená do okresného sídla, Zlatých Moraviec. Cirkevné matriky založené boli roku 1748.